Tajná známosť - čas na príbeh

Chlapci sa za ňou vždy otáčali, a aj keď ich pozornosť nemala rada, tak jej to lichotilo. Dlhé plavé vlasy Danici vždy očarili úsudok chlapcov od tých mladých až po tých najstarších. Dávala si záležať na svojom účese tak aj na oblečení. Bolo osem hodín ráno a čas do školy. Tie časy, keď mohla nosiť drahé oblečenie, boli už dávno preč. Iróniou však bolo, že Danica si nemohla dovoliť ani lacné oblečenie od babky. Starý zelený kabát, ktorý bol jej najobľúbenejší, sa už prednedávnom začal párať. Aj ten uchmatla z babkinho šatníka. Potom ju však napadlo, že jediným riešením ako to zlepšiť, bude zmaľovať si tvár. Hrubé čierne linky a výrazné červené pery boli jej poznávacie znamenia. Danica sa ale nikdy nevzdávala, ani keď k nej došla Zuza.

,,Krása, Danica! Nechápem, ako to robíš, že si taká produktívna... Ja si neviem predstaviť, že by som už ráno bola namaľovaná, a preto sa maľujem až poobede." Zuza obdivovala Danicu za jej elegantnosť, avšak ostatní ľudia vnímali Danicu iným pohľadom, o ktorom ona nevedela.

,,Zuza, pozri na toho daddyho!" Trhla Danica Zuzou, keď si pred školou prezerali mužov.

,,Ten má už asi 50 rokov," prevrátila oči Zuza.

,,Mne sa takí páčia," nedala sa Danica.

Bolo za tým skutočne niečo viac, čo tiahlo Danicu k starším mužom?

Už odmala mala zlý vzor u rodičov v detstve. Rodičia sú rozvedení, a  keď ešte boli spolu, tak zažila tie najtraumatickejšie Vianoce. Pohádali sa na Štedrý deň a chceli si ublížiť. Danica sa musela schovávať pod stromčekom, aby sa jej niečo nestalo. Odvtedy Vianoce neslávia ani ona, ani jej rodina. Zunovalo sa jej za darčekmi,  keď bola menšia.

Postupom času sa na to vykašlala, avšak srdce jej vždy poskočilo,  keď počúvala od        kamošiek, ako šťastne strávili Vianoce.

Vyvrcholením Danicinho rodinného života sa však stalo, keď jej otca zatkli. Nemala ani páru prečo...

,,Tak choď za ním, ty kočka," nabádala ju Zuza. Danica aj tak spravila a odvtedy sa oficiálne začala jej tajná známosť aj tajný život, o ktorom nikto nevedel. Cez deň bola obyčajná študentka a večer sa z nej stávala spoločníčka. Ľudia si vôbec nevšimli, že sa s ňou niečo deje, ale nakoniec sa našiel jeden človek.

,,Danica, čo sa to deje s tebou? Už sa pomaly ani nerozprávame. Stále sa mi len vyhýbaš," sťažoval sa Aleš, ktorý bol jej najbližší mužský priateľ, teda aj jediný. Zanevrela na mužov už dávno, aj keď so starými mužmi trávila zvyčajne každý deň. Zvyčajne sa však nerozprávali.
,,Nič mi nie je," odsekla. Nepotrebovala jeho pochopenie, keďže by to ani nemohol pochopiť. Danicina matka mala vždy vlastný život, ktorý nezahrňoval Danicu alebo možno ju len nemala rada, lebo jej dcéra pripomínala nepodarené manželstvo.
,,Videl som ťa s tým čudným chlapom. Neviem v čom lietaš, ale ver mi, že on nie je ten pravý pre teba." Danica mala tušenie, o čo sa jedná a bolo načase zbaviť sa Aleša.
,,Nerešpektuješ ma! Je to môj život a budem si ho žiť, ako chcem," kričala Danica. Nechcela, aby jej niekto pomohol. Páčilo sa Danici byť tou záhadnou ženou, druhou ženou v živote väčšiny mužov.
,,Koho zaujíma nejaký Aleš?" pomyslela si, a potom si objednala palacinky od svojej matky, ktorá bola práve v reštaurácii. Všetko dobre dopadne, ak sa na nič nepríde. Tento výrok samozrejme nepatril k tomu, že sa konečne poriadne naje, ale týkal sa jej tajného života, ktorý musel zostať ukrytý v skrini ako bájny kostlivec. Danica však zo seba za každú cenu musela robiť kráľovnú drámy a nonstop afektovať, ako zle na tom je. Už sa blížilo leto, keď jej došlo že nemá žiadne plány na prázdniny. Danicina obľúbená speváčka mala mať v júly koncert v meste. Problém bol vtom, že lístok bol dosť drahý. Jej matka znovu stratila prácu, potom ju poslali na psychiatriu. To bol ten moment, kedy Danica zavrhla všetkých mužov aj Aleša, aj keď on absolútne za nič nemohol. Danicina matka a jej dcéra sú si však veľmi podobné, čo sa týka životného štýlu - len s tým, že Danicina matka nebola spoločníčka, ale len bežná zlatokopka. Vek však oklamať nemohla, a tak ju jej Zlaté prasiatko opustilo. Danica aj tak svojho otčima neznášala, len teraz si už nemohla kupovať drahé tašky, keďže vlastnil fabriku na ich výrobu. Bola s tým úplne vyrovnaná až jej mama spravila niečo, čo by ju ani v najdivokejších snoch nenapadlo. Založila požiar v jeho byte, aby ju odtiaľ nemohol vyhodiť. Zrazu ako znamenie z nebies jej cinkol mobil.
,,Prídem po teba o 18:00 na našom obvyklom mieste." Danica presne vedela, čo má robiť. Rýchlo utekala sa namaľovať a prichystať si kostým. Prišiel večer a ten starý chlap ju zaviedol do tmavej miestnosti, kde ju už čakal biznis, na ktorý sa takmer celý deň pripravovala. Ráno sa zobudila ležiace na chladnej zemi. Cítila sa úplne rozbitá, ale bol to len ďalší obvyklý deň pre ňu. Pobrala si kabelku s peniazmi a vyrazila do školy. Pred vstupom si ešte zapálila cigaretku. Pomaly vydychovala dym. Kde sa pobrali tie časy, keď bolo všetko tak jednoduché? Uhasila cigaretu s mienkou, že to bude len ďalší deň obyčajnej študentky. Vnútri ju čakal šok. Niekto ju tajne natočil včera večer...

Treba si uvedomiť dôležitosť hľadania vhodnej pomoci od rôznych organizácii až po políciu, ak sa niekto nachádza v takejto situácii. Neprehliadajme tento dôležitý problém v našej spoločnosti.

Príbeh napísal v roku 2024 Samuel Križan